Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“

Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“

Čo nájdeme  v plienke?
Milí bratia a milé sestry. 
O čom sú Vianoce? Presne tak: sú o dieťatku, ktoré bolo zavinuté do plienok a uložené v jasliach. Uvedomili ste si to niekedy tak naozaj? Premýšľali ste niekedy, tak naozaj a skutočne  nad tým, že Vianoce nie sú len o svetielkach, stromčekoch, varenom víne, mandarínkach, Mrázikovi, darčekoch a o tom, že na pár dní sa z nás stanú citlivejší ľudia?  No tak trocha je to aj o tom, veď aké by to boli, pre nás, Vianoce bez množstva mandarínok, šalátu a kapustnice....
.... ale Vianoce sú v prvom o rade o TOM dieťati, zavinutom do plienok a uloženom v jasliach. Vianoce sú o Spasiteľovi, ktorý, čuduj sa svete, bol zavinutý do plienky, tak ako každý jeden z nás, keď sme sa narodili. Ani naše, ani to Ježišove narodenie nebolo sprevádzané vonkajšou slávou alebo pôvabom. Spasiteľ, Ježiš bol po narodení uložený do jasieľ, bol zavinutý do obyčajnej plienky a narodil sa v betlehemskej stajni. 
Plienky a jasle, pre nás sú to úplne obyčajné a jednoduché  veci. A takto sa do sveta narodil niekto, kto je nazývaný Spasiteľom a On naozaj Spasiteľom aj je. Skutočne  mal Spasiteľ plienky? Mal. Plienky, v ktorých bol Ježiš zavinutý, predstavujú Jeho zraniteľnosť.  Narodil sa ako bezmocné dieťa, odkázané na starostlivosť svojej matky a otca. Veď každý jeden z nás začal  svoj život úplne takým istým spôsobom. Tiež nás zavinuli najprv do plienky, potom do perinky a ukladali nás do kolísky či postieľky.  Ježiš sa narodil ako krehké bábätko a to ukazuje nám, že aj tá naša krehkosť a  zraniteľnosť má svoje miesto  v Božom pláne. A tak sa nemusíme obávať toho, že nie vždy všetko zvládneme na prvý šup, že sú chvíle a situácie v našich životoch, keď sme veľmi zraniteľný a potrebujeme si oddýchnuť v jasliach či podriemať v pohodlnom kresle alebo sa dokonca zavinúť do plienky, teda  teplej deky. 
Narodený Spasiteľ Pán Ježiš Kristus bol položený do jasieľ; tam, kde zvieratá prijímajú svoju potravu a práve toto poznanie nám najviac ukazuje, že Boh neprišiel na svet v lesku, prepychu a s mandarínkou v ruke. Boh  nám ľuďom, narodením svojho Syna, ukázal čo je pokora a jednoduchosť. Aj preto, bratia a sestry, mal Ježiš tak blízko k chudobným, osirelým, osamoteným a aj smutným.
A tak nehľadajme Boží zásah len vo veľkolepých, pompéznych a dramatických udalostiach. Hľadajme Pána Boha aj v maličkostiach, v každodenných momentoch veselších i tých smutnejších. Hľadajme Pána Boha v rodinných vzťahoch, v starostlivosti o blízkeho človeka, medzi kamarátmi a priateľmi; pozrime sa či Pán Boh nie je s nami v aute pri dlhej ceste alebo keď plávame v mori, tancujeme na stužkovej svojich detí alebo sa venujeme vnúčatám. 
Pán Boh je prítomný a je s nami v tých našich najzákladnejších ľudských každodenných   činnostiach, úlohách, povinnostiach ale samozrejme i radostiach a veľmi úsmevných chvíľach. Pán Boh sa k nám skláňa aj v našom trápení, našich slzách a mnohých ťažobách nášho srdca...
... veď preto poslal Boh na zem svojho Syna; preto dovolil, aby Ho zavinuli do plienok a uložili v jasliach, aby bol ako jeden z nás a predsa iný, výnimočný, bez hriechu, oddaný Bohu až ku smrti na kríži. 
O čom sú Vianoce? O dieťatku zavinutom do plienok; o dieťatku, ktoré bolo uložené v jasliach; o dieťatku, ktoré sa narodilo v Dávidovom meste, v Betleheme, a pripomína nám, že veľké veci sa nemusia začať vo veľkom meste. Veľké  dielo spásy sa začalo v tichosti a skromnosti v Betleheme a tak sa malé a nenápadné mesto stáva miestom, kde sa začínajú písať nové dejiny ľudstva. Pán Boh nám svojim Synom, zavinutým do plienky chcel ukázať, že narodenie Spasiteľa Ježiša Krista nie je a nebude určené len pre mocných a bohatých tohto sveta, ale pre každého človeka a najviac pre tých, ktorí sú slabí, chudobní, opustení a  pri tom všetkom dôverujú Bohu a Jeho mocným a spravodlivým zásahom do našich životov. 
Milí bratia a milé sestry, teraz vám položím takú trocha nezvyčajnú a provokatívnu otázku: - čo si myslíte, aké boli tie plienky novonarodeného Ježiša? -  a potom Ježiša ako batoľaťa a dieťaťa, ktoré rástlo, chodilo po štyroch potom sa učilo  chodiť a stále potrebovalo plienky. Aké boli tie plienky? A nemám na mysli farbu alebo materiál. Skôr mám na mysli to, čo sa v tých plienkach skrývalo...alebo si myslíte, že Ježiš, očakávaný Mesiáš necikal a nekakal?  Toto ste asi v dnešný dnes  nečakali, takúto otázku... ale je to predsa súčasť života; každý jeden z nás mal plienky a bolo v nich všeličo schované.
To, čo je v plienke sa najčastejšie snažíme schovať a nikomu sa tým nechválime. V našich ľudských príbehoch je mnoho vecí, situácií a momentov, ktorými sa pochváliť nechceme alebo chceme ich čo najlepšie schovať, zbaviť sa ich, aby sa to len nikto nedozvedel, aby to nikto nevidel.
• Niekedy sa snažíme schovať do tej pomyselnej plienky pravdu a tak použijeme klamstvo; klameme o sebe, aby sme sa predstavili v lepšom svetle, ľudia sa neštítia vymýšľať klamstvá o iných len preto, lebo ich nemajú radi alebo im nejakou maličkosťou ublížili. A tak v tej plienke je množstvo klamstva, ktoré často prináša veľké problémy. Ak sa špinavá plienka nevymení, viete k čomu to vedie, k začervenaniu, zápalu či infekcii. Rovnako tak klamstvo, ak sa odhalí, vedie k strate dôvery,  ďalším konfliktom a mnohí ľudia sa vplyvom klamstva už roky nerozprávajú. Zakrývanie pravdy teda nemá žiadny význam, radšej sa medzi sebou usilujem o pravdu a otvorenosť, aj napriek tomu, že pravda môže byť nepríjemná. No nenechajme pravdu zabalenú v špinavej plienke.
•  Ľudské hádky a konflikty sú ako nečistoty, ktoré sa skrývajú v plienkach – najprv malé, nenápadné, no s pribúdajúcim časom dokážu narásť a začať zapáchať. Plienka má svoju kapacitu, po ktorej naplnení prichádza nepohodlie.  Každý konflikt má svoj začiatok – často drobný, zanedbateľný,  prehliadaný a  dokáže narásť do obludných rozmerov, ktoré sa niekedy končia aj konfliktom vojnovým.  
Tak ako sa dieťa potrebuje zbaviť špinavej plienky, aby mohlo rásť v čistote, aj ľudia by sa mali naučiť vyhadzovať zo svojho života zbytočné hádky a napätie. Plienka nie je navždy. Ani konflikt nemusí byť večný. Ak ho však neodstránime včas, jeho "zápach" môže znepríjemniť nielen náš život, ale aj životy tých, ktorí sú nám najbližší. Skúsme preto byť citliví na prvé známky nepokoja a riešiť ich, kým sa ešte dajú očistiť bez veľkej námahy. Rovnako ako plienka si zaslúži byť vymenená, aj ľudské srdce potrebuje občas očistu, aby v ňom mohlo znova  zavládnuť porozumenie a pokoj.
A práve preto, bratia a sestry, je to dieťatko Ježiš, zavinuté v plienkach a uložené v betlehemských jasliach tak dôležité. To dieťa, Boží Syn, prinieslo do sveta, medzi ľudí, niečo nové – a to nádej a lásku, pokoru a jednoduchosť, zmierenie a odpustenie.
Ježiš priniesol posolstvo, že pravá sila človeka  spočíva v milosrdenstve a pravá veľkosť v službe druhým. Ježišovo  učenie o láske k blížnemu, odpúšťaní a súcite premenilo tisíce životov. To Dieťa zavinuté do plienok dalo  svetu nádej, že aj uprostred temnoty a v jednoduchosti môže zažiariť svetlo.  To Dieťa uložené v jasliach nám ukázalo začiatok novej cesty – cesty lásky, ktorá má moc meniť svet a ľudí v ňom.          Amen