Vyšná Slaná a Rejdová
Z dokumentov Evanjelického a.v. cirkevného zboru sa dozvedáme o tom, že kňaz Petrus Sextus, koncom 16.storočia, vplyvom reformácie vyvíjal veľkú snahu, aby obyvatelia gemerských osád na hornom toku rieky Slaná priviedol k evanjelickom viere. Jeho zásluhou obyvatelia Vyšnej Slanej prijali v lete 1595 evanjelické vierovyznanie.
Ako prvý farár vo Vyšnej Slanej sa spomína Juraj Gliksa ( Georgiu Gljr), ktorý tiež priniesol a šíril reformačné učenie. Rozšírenie evanjelického učenia a reformácie bolo ovplyvnené predovšetkým blízkosťou nemeckých osadníkov v Dobšinej a Štítniku a v ostatných baníckych osadách. Nemeckí osadníci ako prvý prijali Lutherovo učenie, povolávali si nemeckých i slovenských kňazov, aby šírili vieru ďalej.
Do roku 1781, do tolerančného patentu, Rejdová a Vyšná Slaná mali jeden cirkevný zbor. Podľa zachovaných historických dokumentov najkratšie pešie spojenie oboch osád bolo prostredníctvom drevenej zastrešenej cesty ( dylovanka), skôr to bol most, tzv. gang. Bolo to dané tým, že v tých časoch mala Rejdová a Vyšná Slaná zlé cestné spojenie; osady boli od seba oddlenené rybníkom a močiarmi.
V 17. storočí aj horný Gemer zasiahla vlna protireformácie. Evanjelický farári boli prenasledovaní a evanjelické kostoly boli násilne zaberané katolíkmi a tak pre evanjelikov nastali ťažké časy. Počas vlády Leopolda I. bol odsúdený a do vyhnanstva poslaný aj vyšnoslanský a rejdovský farár Johannes Lányi. Rejdová i Vyšná Slaná ostali na sedem rokov bez farára. V tom čase ho však zastupoval miestny rektor Mathias Stehlo. Až po šopronskom sneme v roku 1681 boli evanjelikom vrátené ich kostoly a prestali byť prenasledovaní.
Cirkev v osobe farára predstavovala veľkú autoritu. Dozerala nielen na náboženský, ale i na spoločenský život v obci. Dôkazom toho je i sadzobník poplatkov a pokút, ktorý bol prijatý na zasadnutí cirkevného konventu, ktorý sa konal vo Vyšnej Slanej dňa 14. novembra 1771. Na tomto konvente sa farár a presbyteri obcí Vyšná Slaná a Rejdová dohodli na výške pokút, ktoré boli vyberané za porušovanie cirkevnej aj svetskej morálky. Z 19. bodov vyberáme:
- Kto mimo swatby bude tancovati kdekoli 1 Zlatý
- Kto na priadkach nalezen bude 5 Mariassi
- Kto w krčme po 9.hodine nalezen bude 5 Mariassi
-Z ktrerého domu ani jeden neprijde na Modlitby, na Kazani a na Pohreb da 5 Grossi
- Kto Kurwu prebywawat a držet bude bez dovoleni 12 Zlatych
- Kto v noci bude spíwat, kričat 50 Grossi
- Kto by na triemech sa tiskal, neb krik robiw aneb jini neporadek robiw kostelnik pred kostelom hnedki potrestat ho bude malym korbačem neb wssetkym pak 17 palic vitat
Farár vo Vyšnej Slanej bol zároveň farárom v Rejdovej. Voči obom obciam mal presne stanovené povinosti. Boli presne určené časy konania bohoslužieb pre obidve obce, výška cirkevných poplatkov, naturálne a peňažné dávky pre farára a ďalšie pravidlá cirkevného života, na ktorých sa cirkevný konvent a presbyteri dohodli.
Až tolerančný patent Jozefa II. priniesol rejdovcom nádej na osamostatnenie. Patent umožňoval postaviť si kostol, faru a školu tam, kde bolo viac ako 100 evanjelických rodín a samozrejme museli si sami dokázať finančne zabezpečiť kňaza i učiteľa. A tak v roku 1784 osobitným dekrétom cisára Jozefa II. boli vytvorené dva samostantné cirkevné zbory.
Po odčlenení až do súčasnoti v cirkevnom zbore Vyšná Slaná pôsobili títo farári:
Samuel Javor 1865 ( dostupná matrika narodených a pokrstených v cir. ybore sa začína jeho zápisom)
Emauel Philadelphy 1867 ( jeho prvý zápis v dostupnej matrike cir.zboru je urobený 18.9.1867 v matrike naordených a pokrstených)
Samuel Dendély 1891 ( jeho prvý zápis v dostupnej matrike cir.zboru je urobený 22.11.1891 v matrike naordených a pokrstených)
Ján Nádassy 1896
Daniel Juraj ( Juraj Daniel) Szabo 1911
Ján Harman 1923
Pavel Sopócy 1934
Milan Ďurkovič 1954
Simeon Surkoš 1963
Ján Facuna 1972 - 2000
Karmen Želinská 2002 -
Z dokumentov Evanjelického a.v. cirkevného zboru sa dozvedáme o tom, že kňaz Petrus Sextus, koncom 16.storočia, vplyvom reformácie vyvíjal veľkú snahu, aby obyvatelia gemerských osád na hornom toku rieky Slaná priviedol k evanjelickom viere. Jeho zásluhou obyvatelia Vyšnej Slanej prijali v lete 1595 evanjelické vierovyznanie.
Ako prvý farár vo Vyšnej Slanej sa spomína Juraj Gliksa ( Georgiu Gljr), ktorý tiež priniesol a šíril reformačné učenie. Rozšírenie evanjelického učenia a reformácie bolo ovplyvnené predovšetkým blízkosťou nemeckých osadníkov v Dobšinej a Štítniku a v ostatných baníckych osadách. Nemeckí osadníci ako prvý prijali Lutherovo učenie, povolávali si nemeckých i slovenských kňazov, aby šírili vieru ďalej.
Do roku 1781, do tolerančného patentu, Rejdová a Vyšná Slaná mali jeden cirkevný zbor. Podľa zachovaných historických dokumentov najkratšie pešie spojenie oboch osád bolo prostredníctvom drevenej zastrešenej cesty ( dylovanka), skôr to bol most, tzv. gang. Bolo to dané tým, že v tých časoch mala Rejdová a Vyšná Slaná zlé cestné spojenie; osady boli od seba oddlenené rybníkom a močiarmi.
V 17. storočí aj horný Gemer zasiahla vlna protireformácie. Evanjelický farári boli prenasledovaní a evanjelické kostoly boli násilne zaberané katolíkmi a tak pre evanjelikov nastali ťažké časy. Počas vlády Leopolda I. bol odsúdený a do vyhnanstva poslaný aj vyšnoslanský a rejdovský farár Johannes Lányi. Rejdová i Vyšná Slaná ostali na sedem rokov bez farára. V tom čase ho však zastupoval miestny rektor Mathias Stehlo. Až po šopronskom sneme v roku 1681 boli evanjelikom vrátené ich kostoly a prestali byť prenasledovaní.
Cirkev v osobe farára predstavovala veľkú autoritu. Dozerala nielen na náboženský, ale i na spoločenský život v obci. Dôkazom toho je i sadzobník poplatkov a pokút, ktorý bol prijatý na zasadnutí cirkevného konventu, ktorý sa konal vo Vyšnej Slanej dňa 14. novembra 1771. Na tomto konvente sa farár a presbyteri obcí Vyšná Slaná a Rejdová dohodli na výške pokút, ktoré boli vyberané za porušovanie cirkevnej aj svetskej morálky. Z 19. bodov vyberáme:
- Kto mimo swatby bude tancovati kdekoli 1 Zlatý
- Kto na priadkach nalezen bude 5 Mariassi
- Kto w krčme po 9.hodine nalezen bude 5 Mariassi
-Z ktrerého domu ani jeden neprijde na Modlitby, na Kazani a na Pohreb da 5 Grossi
- Kto Kurwu prebywawat a držet bude bez dovoleni 12 Zlatych
- Kto v noci bude spíwat, kričat 50 Grossi
- Kto by na triemech sa tiskal, neb krik robiw aneb jini neporadek robiw kostelnik pred kostelom hnedki potrestat ho bude malym korbačem neb wssetkym pak 17 palic vitat
Farár vo Vyšnej Slanej bol zároveň farárom v Rejdovej. Voči obom obciam mal presne stanovené povinosti. Boli presne určené časy konania bohoslužieb pre obidve obce, výška cirkevných poplatkov, naturálne a peňažné dávky pre farára a ďalšie pravidlá cirkevného života, na ktorých sa cirkevný konvent a presbyteri dohodli.
Až tolerančný patent Jozefa II. priniesol rejdovcom nádej na osamostatnenie. Patent umožňoval postaviť si kostol, faru a školu tam, kde bolo viac ako 100 evanjelických rodín a samozrejme museli si sami dokázať finančne zabezpečiť kňaza i učiteľa. A tak v roku 1784 osobitným dekrétom cisára Jozefa II. boli vytvorené dva samostantné cirkevné zbory.
Po odčlenení až do súčasnoti v cirkevnom zbore Vyšná Slaná pôsobili títo farári:
Samuel Javor 1865 ( dostupná matrika narodených a pokrstených v cir. ybore sa začína jeho zápisom)
Emauel Philadelphy 1867 ( jeho prvý zápis v dostupnej matrike cir.zboru je urobený 18.9.1867 v matrike naordených a pokrstených)
Samuel Dendély 1891 ( jeho prvý zápis v dostupnej matrike cir.zboru je urobený 22.11.1891 v matrike naordených a pokrstených)
Ján Nádassy 1896
Daniel Juraj ( Juraj Daniel) Szabo 1911
Ján Harman 1923
Pavel Sopócy 1934
Milan Ďurkovič 1954
Simeon Surkoš 1963
Ján Facuna 1972 - 2000
Karmen Želinská 2002 -